Chcel by som sa naučiť správne dýchať, alebo tiež chcem sa naučiť plný jogový dych – takto častokrát zaznie jedna z motivácií pri prvej návšteve cvičenia jogy. Dych, dychové cvičenia, dych a jeho súvis so zdravím, to všetko sú podstatné témy jogy.
Majstri jogy v minulosti intenzívne vnímali význam dychu v živote človeka a vyvinuli rôzne odporúčania ako správne dýchať. Učili cviky na zlepšenie dýchania, ako dýchať v jogových cvikoch, vypracovali rôzne dychové techniky a cvičenia. Tieto sa často zvyčajne sumárne nazývajú „pránajáma“ (v angličtine pranayama). Dýchanie v joge je teda veľmi centrálnu témou. Dokonca je to tak, že dychové cvičenia jogy sú “staršie” ako telesné cvičenia jogy – ásany.
Keďže ide o veľkú a podstatnú tému, ktorá si vyžaduje isté širšie porozumenie, bude tento článok dlhší a verím, že aj o to pre vás cennejší. Ak vás joga a dych zaujíma, v tomto článku sa dozviete tieto témy:
- Dych a dýchanie človeka v širších súvislostiach
- Aký je súvis medzi dýchaním a zdravím človeka?
- Ako pracujeme s dychom v našej západnej kultúre?
- Ako pracuje s dychom joga – v minulosti a dnes
- Kritický pohľad na prácu s dychom a dychové cvičenia v joge – tzv. pránajama
- Iná možnosť práce s dychom – tzv. slobodný dych
- Dych v joge a v bežnom živote
Širší pohľad na dych a dýchanie človeka
Kým sa dostaneme priamo k téme joga a dych, postavme si na chvíľu pred seba obraz o dychu a jeho súvislostiach.
Dych a život
Dych je uzko spojený s ľudským životom. Naše telo vstupuje po pôrode do života prvým nádychom. Pľúca sa vtedy v celku komplexným spôsobom prvýkrát naplnia vzduchom z okolia.
A naopak, v momente smrti naše telo končí posledným výdychom. Z pľúc vydýchneme do nášho okolia posledný vzduch a už nenásleduje ďalší nádych. Ľudské telo dýcha od začiatku až do konca jeho života. Kdekoľvek sa ako ľudia hýbeme, kamkoľvek ideme, tam dýchame – vdychujeme vzduch z okolia a vydychujeme vzduch do okolia.
Dych, okolie a kozmos
Dýchanie je veľmi zaujímavé po fyziologickej, telesnej stránke. Je fascinujúce naštudovať a sprítomniť si ako fyziologicky prebieha dýchanie. Ako v alveolách, najjemnejších častiach pľúc, prebieha naväzovanie kyslíka na krv a odovzdávanie oxidu uhličitého späť do okolia.
V tomto článku sa však viac dotkneme metafyzického rozmeru dýchania. Joga, ako filozofia z Východu, ale podobný pohľad nájdeme aj našej “západnej” histórii, však vníma dych aj širšie ako len na fyzickej úrovni.
Z tohto uhľa pohľadu teda nedýchame “len vzduch”, ale v nádychu vdychujeme do seba okrem vzduchu aj celú okolitú sféru a jej jemnohmotnými “časťami”. A naopak vydychovaním do okolia idú aj naše vnútorné, nehmotné mentálne “produkty”.
Čo je možné predstaviť si pod touto sférou a jemnohmotnými časťami? Na to sa dá odpovedať asi tak, že aj v bežnej reči povieme, že “niečo tu je vo vzduchu”, alebo aj “niečo tu visí vo vzduchu”, prípadne “bolo To tam priam cítiť vo vzduchu”.
V minulosti, a v niektorých prírodných kmeňoch aj dodnes, sme ako ľudia boli ešte vnímaví voči tomu, že motívy, myšlienky, nálady, ktoré človeka vedú nie sú len nehmotné, ale žijú v našom okolí, sú reálne existujúce v našom vzdušnom okolí.
Takéto nazeranie na dych, ktoré je širšie ako len čisto materiálny, či materialistický pohľad na dych a proces dýchania, je značne vlastný aj veľmi tradičnej joge. Ale na druhej strane aj antickej filozofii, kde Aristoteles hovoril o pneume, teda o duši, dychu. Individuálna ľudská duša spojená s celosvetovou dušou, alebo ešte širšie kozmom.
V takomto pohľade na dych je potom možné uvedomiť si, že dýchaním sme vo výmene s celou motívovou a myšlienkovou rovinou okolitého života. A na druhej strane, že do nej aj svojim dýchaním prispievame.
Dych a duševný život človeka
Pri pozorovaní dychu v jeho širších súvislostiach si tiež ľahko môžeme všimnúť súvis medzi dýchaním a psychikou človeka. Jednak je to tak, že náš duševný život sa zrkadlí na kvalite dychu.
Napríklad keď sme psychicky v strese, cítime sa pod tlakom, dlhodobo nervózny, tak je aj náš dych často skôr plytký, krátky, dýchame do pľúc – horné dýchanie. Naše emócie sa zrkadlia do dychu.
Ale na druhej strane je opäť aj možné prácou s dychom čiastočne zmeniť duševné prežívanie. Napríklad v strese začať hlboko dýchať a tak sa dostať ku zmyslom a upokojiť.
Dych a jeho kvalita – hĺbka, rýchlosť, dĺžka zásadne vedia vplývať na telesný a duševný výkon človeka, na jeho ukľudnenie a scentrovanie. Ale existujú aj techniky a rituály, napríklad v šamanských kultúrach, kde sa prostredníctvom dychu človek dostáva do transcendentných a mystických stavov.
Ako súvisí dýchanie a zdravie človeka?
Dych má však aj úzky súvis so zdravím človeka. Dostatočné zásobovanie je pre správne fungovanie telo nevyhnutné. Dlhodobé obmedzenia tu môžu viesť aj k trvalým zmenám a disharmóniám. Kľudný, mäkký a hlboký dych uvoľňuje celé ľudské telo, nadmerné svalové napätie klesá.
Zaujímavé je ale napríklad aj to, že pri tzv. hornom dýchaní, tj. plytkom dychu, kedy dýchame hlavne hore do pľúc sa nehýbe bránica smerom do brušnej dutiny.
Tým nie sú “pohybované” a “masírované” ani orgány v brušnej dutine: pečeň, obličky, pankreás a pod.. Tie by sa u zdravého človeka mali počas dňa takto pohybovať až niekoľko, mám dojem, stoviek metrov. Ich nehýbanie, to je asi ľahké si domyslieť, samozrejme oslabuje ich aktivitu a správne fungovanie v celku. Následkom môžu byť aj poruchy látkovej výmeny a trávenia.
Dýchaním ku kvalitnému životu. Alebo naopak?
Zvyčajná je dnes predstava, že by sme chceli cez správne dýchanie sa dostať ku kvalitnejšiemu a pokojnejšiemu životu. Áno, človek dnes skôr žije v strese, pod tlakom a teda môže mať rôzne potiaže s dychom.
No ak nechceme len riešiť následok, ale venovať sa príčine, je potrebné začať nie s postojom “dýchaním ku kvalitnému životu”, teda nesiahať po dychovej technike ako kompenzácii neuspokojujúceho duševného rozpoloženia. Ale práve naopak: “aktívne formovať celkový život smerom k usporiadanejším formám a následne bude aj dych hlbší, plynulejší, mäkší”.
Dych ako jeden z výživových procesov človeka
Ako som uviedol hore v časti Dych, okolie a kozmos, na dych je vhodné pozerať sa aj ako na jeden z troch procesov, kadiaľ človek prijíma zložky, ktoré ho vyživujú.
Týmito tromi procesmi je možné chápať: fyzickú stravu, dýchanie vzduchu a po tretie myšlienky a obsahy mysle. Zvyčajne dnes pod výživou chápeme len fyzickú výživu – jedlo a pitie, ktoré konzumujeme.
Avšak ďalší výživový proces je aj dýchanie a s ním spojený pomer uhlíka v ľudskom tele. No a tretím výživovým procesom je možné považovať samotné myšlienky a predstavy, ktoré v živote myslíme a prijímame.
Ale aj dojmy prijaté z okolia, okolitej atmosféry a ako s nimi pracujeme, ich spracovávame. A takisto aj aké mentálne formy, ktoré odovzdávame do okolia vo forme “vyžarovaných” nálad, postojov.
Všetky tieto tri veľké procesy výživy sa v konečnom dôsledku prejavujú na celkom zdraví človeka. Proces dýchania je možné vidieť aj v súvislosti s tvorbou bielkovín – základných stavebných látok ľudského tela.
Dych a jeho kvalita teda ako jeden z faktorov ovplyvňujú túto tvorbu bielkovín a tým aj vplývajú na kondíciu ľudského tela. A to zas vie značne ovplyvňovať naše psychické prežívanie, vnútornú pohodu.
Poznanie o dychu v našej kultúre
Toľko k širšiemu pohľadu na dych človeka. Poznanie o dychu a práca s ním je bežná aj v našej západnej kultúre. Ako príklad uvediem nasledovné:
- Vplyv dychu na psychiku človeka: keď máme stres z nejakej situácie, kolega, kamarát nám poradí: “Daj si pár hlbokých nádychov a výdychov a dostaneš sa do kľudu”. Detto keď sme nahnevaní: “Dýchaj, to prejde!” A aj pri bolesti – napríklad pôrod, alebo úder kladivom po prste: “Rozdýchaj tú bolesť.”
- Vplyv dychu na fyzický a psychický výkon človeka: aj v našom západnom svete je dobre známa súvislosť, že spôsob dýchania výrazne ovplyvňuje našu výkonnosť. V športe sa napríklad často pracuje s dychom na zvýšenie fyzického výkonu. Dá sa tak dosiahnuť fyzických výkonov, ktoré v bežnom stave nie sú dosiahnuteľné, doslovne nadľudské. Tiež je všeobecne známy aj fakt, že pri nedostatku vzduchu, dusení sa, je človek schopný neuveriteľných výkonov. Vedenie vtedy preberá reflex a mobilizujú sa všetky fyzické rezervy, ktoré často pri bežných stavoch vedomia nie sú dostupné. Fyzicky je vtedy človek schopný mnohého.
- Dych a mystické zážitky: ako už v spomínaných šamanských kultúrach, tak aj na Západe sa expertimentuje s vplyvom dychu na vnímanie okolitého sveta. Ako príklad je možné uviesť holotropné dýchanie Stanislava Grofa.
Jogové dychové cvičenia – v minulosti a dnes
Správne dýchanie v joge
Jogíni v dávnej minulosti pobadali, že dych a duch človeka nemajú od seba ďaleko. Žijúc v úzadí sveta rýchlo prišli na to, že nadychovaním sa duša človeka spája s pozemským svetom a s výdychom od neho odstupuje, opúšťa ho. Preto experimentovali a hľadali také formy práce s dychom, ktoré ovplyvňujú toto spojenie duše človeka s jeho fyzickým nosičom – telom.
Keďže ich cieľom bolo splynutie s Absolutnom, Bohom, Univerzom, v staroindickom jazyku sanskrt sú to pojmy “ishvara” alebo “brahman”. Preto v joge existujú rôzne dychové techniky a cvičenia.
Dych, emócie a následne aj naše vnímanie reality spolu úzko súvisia. Celkovo je možné všimnúť si, že práca s dychom vie meniť naše vedomie. Sústredením sa na dych sa naše vedomie stáva viac orientované dovnútra, menej nám hlavou bežia bežné denné obsahy, pozornosťou zostávame viac v sebe.
Človek týmito tradičnými jogovými dychovými technikami mení svoje prepojenie so svetskou realitou, do istej miery sa od nej odpútava. A to bol jeden z dôležitých cieľov pre jogínov v minulosti. Nakoľko takýto jogový adept bol následne otvorenejší pre učenie sa od svojho majstra, gurua, boli pre neho dostupné iné reality života.
Dych pri joge
Práca s dychom, dýchacie techniky sú v joge všeobecne nazývané strešne pojmom “pránajáma”. Toto slovo sa skladá z dvoch častí: prána, čo je možné preložiť ako životná energia, životné sily a jama, čo je možné preložiť ako poučenie, návod. Spolu teda ide o niečo v zmysle “ako pracovať so životnou energiou”. V praxi to znamená rôzne techniky, pomocou ktorých ovládame dych a zasahujeme do jeho terajšieho, prirodzeného rytmu. Vedieme dych podľa techník a cvičení, ktoré vznikli v minulosti. Ako typické príklady je možné uviesť:
- Dýchanie cez stiahnuté hlasivky – udžájí – zvyčajne sa využíva pri aštanga joge.
Ide o stiahnutie krku v oblasti hlasiviek a s takto stiahnutým krkom sa následne cvičia jogové cviky – ásany. Typické je značné syčanie a počuteľný dych u cvičiaceho. Nakoľko ide o istú formu “auto”-obmedzenia prívodu a odvodu vzduchu do a z pľúc, spôsobuje to istú formu hraničného zážitku a následne sa aktivujú fyzické ako aj psychické rezervy. Pre človeka je následne možné dosiahnutie zvýšených telesných výkonov. - Chladivý dych – sítkarí – z jazyka sa spraví úzka rúrka, ktorá sa vystrčí cez ústa a cez ňu sa dýcha. Má ochladzujúci vplyv, preto ten názov.
- Očistný dych – bhastrika – ide o silné, energické vyháňanie dychu stláčaním brucha po dodu niekoľkých takýchto silných rázových výdychov. Alebo potom variant intenzívneho nie len vydychovania ale aj nadychovania.
- Stredavé dýchanie – nadí šodhana – je asi to typické, čo si človek predstaví, keď sa povie dychové cvičenia v joge. Sediac v lotosovom sedu si človek prstami pravej ruky striedavo uzaviera pracu a ľavú nosnú dierku. Nádych, zádrž dychu, výdych, zádrž dychu. A znova nádych atď. To všetko v istých dobách a pomeroch. Vzniká tak výrazná zmena doterajšieho spôsobu dýchania a tým aj “vystúpenie” z doterajšieho života.
Tieto dýchacie techniky môžu byť kombinované aj s tzv. bandha, čo sú vlastne uzávery telových dutín. Ich sťahovaním, uzatváraním sa docieľujú intenzívnejšie prúdenia životných síl. Ide o následné:
- Krčný uzáver – džalandhára bandha
- Brušný uzáver – uddijána bandha
- Spodný uzáver – múla bandha
Pranayama cvičenia a jej vplyv
Keď človek skúma tieto dychové cvičenia, ich vplyv a výsledky, pri veľkom zjednodušení (!), je možné rozdeliť do kategórií podobných ako som to uviedol vyššie, v časti Poznanie o dychu v našej kultúre. Samozrejme nižšie popisovaný vplyv nie je tak silný pri prvom cvičení. Ale po niekoľkých týždňoch, mesiacoch, či rokoch je možné na sebe alebo u praktizujúcich všimnúť si:
- Vplyv na vôľový život a fyzický výkon – dlhodobým využívaním týchto dychových techník častokrát narastá schopnosť fyzického výkonu, nasadenia, výdrže. Špeciálne pri dýchaní cez stiahnuté hlasivky – udžají, čo je vlastne stažením nadychovania a vydychovania istá forma sťaženia dýchania – podobná duseniu. Vtedy sa mobilizujú telesné rezervy a fyzicky je človek schopný prekvapujúcich vecí a výkonov.
- Vplyv na pocitový život a vnútorné prežívanie – dlhodobá a intenzívna práca s dychom človeka do istej miery oddeľuje od toho, čo dych skracuje, robí plytkým. Od stresoru. Preto majú tieto techniky dlhodobo ukľudňujúci charakter. Človek je viac vo svojom vnútri a teda sústredenejší, menej rozhádzaný vnemami z okolia
- Vplyv na vnútornú koncentráciu – Nakoľko je človek v špecifickom zvnútorňujúcom móde, jeho zmysly sa viac centrujú. Netrieštia sa v okolí.
- Vplyv na vnímanie reality – nakoľko denné, konkrétne, bdelé, svetské vedomie ustupuje skôr do úzadia, nie zriedka je v takomto psychickom rozpoložení už blízko k rôznym stavom zmeneného vedomia a vnímania iných, bežne skrytých realít.
Kritický pohľad na prácu s dychom a dychové cvičenia v joge
Na tomto mieste tohto článku sa však na všetko vyššie uvedené pozrieme aj z kritického pohľadu. Ma práca s dychom a dychové cvičenia aj nejaký háčik, alebo inak aj nebezpečenstvá a riziká?
Nesie v sebe aj nejaké riziká toto priame zasahovanie, menenie a ovplyvňovanie nášho terajšieho a tým prirodzeného rytmu dychu? Alebo, keď to má také, zdá sa úžasné benefity, prečo tieto elementy na našich hodinách jogy nenájdete?
Slnko verzus človek
Nebezpečia a riziká to má hneď viaceré. Ak ste čítali iné naše články na tomto blogu, tak ich už asi poznáte. Prvý spočíva v tom, že častá dnešná motivácia pre prácu s dychom je pre uspokojenie vlastných potrieb, nedostatkov a neduhov.
Ide teda o štýl typu: ja zle dýcham, ja sa zle cítim, ja sa mám naučiť správne dýchať, povedal pán doktor, masér, terapeut, … Ak sa silne a dlhodobo zameriavam iba na mňa a svoje ja, vzniká sebastrednosť, orientácia na úžitok a sklon ku konzumu, nevnímaniu okolia, … berúci princíp.
Ak tento princíp, tvrdo napísané “egocentrický”, v našom živote začne prevládať, čoskoro budeme trpieť my alebo niekto v našom okolí. Pretože žiť s človekom s touto orientáciou nie je ľahké.
Slnko to má inak. Prečo je v úvode hodín jogy práve “Pozdrav Slnku”, surya namaskar? Alebo presnejší preklad modlitba k Slnku? Starí Indovia, podobne ako ľudia v antike, vnímali, že Slnko stelesňuje dávajúci princíp. Nič od nás nedostáva, žiari a dáva nám teplo a svetlo potrebné pre Život. Takže prvé riziko a nebezpečie je, že ak mám dlhodobo sebastrednú motiváciu, prácou s dychom budem minimálne udržiavať, alebo až podporovať rozvoj svojej sebastrednosti.
Ale zas je treba napísať aj, že mám takúto orientáciu a ambíciu na prvých hodinách jogy. No po istom čase by kvalitné lekcie jogy a dobrý učiteľ mali človeku pomôcť rozpoznať túto motiváciu a ponúknuť cennú alternatívu a podporiť tak istú korekciu, ktorú účastník kurzu sám uzná a rád spraví.
Druhý riziko a nebezpečie je, že ak dychové cvičenie používam na opätovné nastolenie harmónie – telesnej, psychickej, tak sa nevenujem príčine, ale odstraňujem len následok. Plytký dych, krátky dych na fyzickej rovine a v duševnej rovine nervozitu a nekľud… to všetko spôsobuje niečo.
Dýchaním, čo je hlavne fyziologický proces, pôsobím od tela na dušu. Ale nevenujem sa pôvodnej príčine, stresoru, dôvodu pre vznik stresu a následne plytkého dychu. Unikám tak iba preč a ten stresor dostáva viac miesta na jeho rozpínanie.
Od dychu k duši
Celkovo teda použitím dychových cvičení som síce psychicky kľudnejší, mám viac sily, viem podať vyšší výkon, alebo dokonca môžem zažiť mimoriadne stavy vnuknutia až extázy, odbúral som stres a príjemne sa cítim, no to všetko len pomocou použitia dychu.
Áno, po dočítaní sa až sem už asi správne tušíte, že môj názor je, že to asi bude nejak hraničiť s možno miernou formou závislosti od tejto “barličky”.
Môžeme oddýchať problém “preč”, ale nespoznali sme skutočný stresor, stiesňujúci činiteľ. Ak nás postretne v budúcnosti, emócie nás zahltia a dych sa opäť stane plytším. A my opäť budeme musieť robiť naše dychové cvičenia, aby sme sa dostali do pohody. Dlhodobo tento zvyk skôr oslabuje človeka v jeho sociálnych schopnostiach a musí stále častejšie robiť tieto cvičenia.
Ale tento fenomén je aj taký, že ak si týmto spôsobom niekto vie pomôcť, funguje mu to, nedá na tieto dychové cvičenia dopustiť. V takýchto prípadoch sa často potom pozorovať určité psychické obhrubnutie, isté forma uzavretosti voči okoliu, znížená ochota viesť dlhší a vecný dialóg aj ku kritickým témam.
V tomto smere je možné skonštatovať, že do prirodzeného rytmu dychu by sa nemalo zasahovať. Skôr je cenné naučiť sa z kvality dychu odčítať aktuálne duševné (vzťahové) a duchovné (myšlienkovo-ideové) úlohy a výzvy človeka. Ak sa im venuje pozornosť, dych sa následne stáva prirodzene hlboký a mäkký.
Áno, starí Indovia tieto techniky tiež používali, tak môžu ľahko vzniknúť otázky, či sa pomýlili, alebo toto si nevšimli?! Odpoveď je, že:
- Žili v iných kultúrno-spoločenských pomeroch. Doba v ktorej žili nebola tak silne orientované antropocentricky (rozumej sebastredne), konzumne (berúci princíp), materialisticky (vyznám sa iba v hmote, metafyzické neviem rozlišovať).
- Ich motivácia bola viac k Duchu a univerzu nasmerovaná. Praktizovaním cvičení nehľadali osobný blahobyt a oddych od stresu života, tzv. Well-being, či wellness. Ale sebarealizáciu vo forme splynutia s Božstvom. Často na úkor osobnej pohody, smerom k askéze.
- Mali skúseného učiteľa, s ktorým často žili v kláštore, ašrame. Tomuto učiteľovi boli absolútne odovzdaný, žili tým čo povedal ich guru.
Tieto podmienky však nie sú pre nás dnes jednak asi ani predstaviteľné. A za druhé, pri presnejšom pohľade na náš svet, vhodné. Preto si v ďalšej kapitole popíšeme ako by to byť mohlo.
Iná možnosť “práce s dychom”
Zhrňujúc je teda možné povedať, že priama práca s dychom, jeho vedenie, zásahy do jeho prirodzeného rytmu, rýchlosti a hĺbky má z pohľadu duševného rozvoja človeka isté kritické miesta. A predsa, hlboké a mäkké predýchanie organizmu prináleží každému človeku.
Od duši k dychu
Doteraz nie veľmi známy a spoločensky rozpracovaný je však nepriamy spôsob práce s dychom “od duše k dychu”. Konkrétne: ak som duševne v pohode, vnútorne usporiadaný, aj môj dych bude hlboký, v prirodzenom rytme.
A pritom môžem kľudne aj intenzívne myslieť, logicky premýšľať, tvoriť si predstavy a dospievať k hlbokým duševným cíteniam. Čo tým chcem naznačiť je, že existuje aj možnosť podporiť kvalitu dychu nepriamo a síce prostredníctvom väčšieho dôrazu na harmonickejšiu súhru myslenia, cítenia a vôle.
Logika, ktorá a tu črtá ako podstatná je, že hlboké dýchanie je možné nepriamo podporiť duševným posilnením a lepšou súhrou myslenia, cítenia a vôle človeka. Človek tak ostáva viac citlivý a vnímavý voči okoliu.
Vie nielen zniesť životné situácie ale hlavne formovať život a jeho pomery smerom k vyššej harmónii. Viac priestoru je tiež dávané pre vznik kvalitných duševných cítení a estetiku počas hodín jogy. Tieto prvky potom pôsobia stabilizujúco na emocionálny život človek a teda nepriamo podporujú prirodzené hlboké dýchanie.
Podľa môjho názoru je tento nie zvyčajný prístup “od duše k dychu” veľmi cenný a pre budúcnosť veľmi podstatný. Zhoršenie kvality dychu vlastne poukazuje zvýšenú potrebu posilnenia formotvorných a usporiadavajúcich schopností a síl človeka.
Zvyčajne máme v dnešnej únavnej dobe, keď sa dostávame pod kolesá života, silný sklon spraviť zvyčajnú chybu len kompenzovať následok niečoho, nedostatok niečoho. V tomto smere je však potrebné individuálne celkové posilnenie človeka.
Slobodný dych
V istých zdrojoch, ktoré sa intenzívne tejto tématike venujú, sa v tejto súvislosti tento spôsob nepriamej práce od vedomia k dychu nazýva aj “slobodný dych” alebo “slobodné dychové cvičenia”.
Všetky techniky a metódy, kde je priamo zasahované do prirodzeného rytmu dychu, napríklad. rytmizácia dychu, striedavé dýchanie, a pod. je potom možné nazvať “vedenie dychu”.
Slobodný dych aj v telesne náročných situáciách
Hlboké a mäkké predychanie celého organizmu úzko súvisí s našim vnútorným rozpoložením. Ak napríklad ideme zdvihnúť nejaké ťažké bremeno, napríklad bedničku dreva, zvyčajne máme tendenciu zadržať dych.
Alebo ak chceme urobiť intenzívny predklon v stoji – utanásana, alebo v sede – paščimotanásana, máme tendenciu pri zvýšenom telesnom nasadení zadržať dych. S trochou cviku je však možné naučiť sa dôjsť k schopnosti nechať dych voľne plynúť aj napriek zvýšenej fyzickej aktivite.
Človek tak môže na jednej strane sa intenzívne telesne nasadiť, no zároveň dych nezadržať ale nechať ho prirodzene zintenzívnieť, keďže používam viac svalov a potrebujem viac kyslíka na ich zasobovanie.
Utanásana – predklon v stoji
Rozvíjame intenzívny predklon v stoji a zároveň v ňom pokojne dýchame. Pozor na zádrže dychu.
Paščimotanásana – poloha hlava – koleno v sede
Prípravná fáza
Pokojne sedíme, tvoríme si predstavy k nadchádzajúcemu vykonaniu cviku, prvýkrát aktivujeme chrbát avšak dych nechávame voľne plynúť.
Paščimotanásana – poloha hlava – koleno v sede
Úvodné nasadenie
Aktívne začíname formovať cvik, spravíme prvý intenzívny predklon. Dych by sa prirodzene mal stať hlbší a intenzívnejší. Dych nechávame slobodne prúdiť a ani vo fázach zintenzívňovania predkonu ho nezadržiavame.
Paščimotanásana – poloha hlava – koleno v sede
Prvé priblíženie sa konečnej fáze
Chvíľu spočinieme v intenzívnom predlžujúcom sa predklone, avšak v čo najväčšom pokoji, bez nadbytočných telesných pohybov a zmien. Dych však aj v tejto fáze ponecháme slobodný a nezasahujeme do jeho prirodzeného rytmu.
Slobodný dych aj v duševne stiesňujúcich situáciách
Podobné platí aj pri situáciách, ktoré nás duševne skľučujú, zúžujú. Ak napríklad ideme robiť stoj na hlave a máme strach z toho, či nespadneme, budeme mať silnú tendenciu k zádrži dychu.
V “klasickom prístupe k joge” je tento problém eliminovaný vedením dychu od začiatku cviku. Existuje však aj taká možnosť, že v jednotlivých fázach fyzicky náročného cviku zastavím, spomalím a snažím sa vytvoriť si dobrý mentálny prehľad, konkrétne predstavu o terajšej situácii. A tiež sa snažím uvedomiť si, aký by mal byť najbližší ďalší krok.
Obe tieto mentálne časti, tj. “Aké to je” a “Aké to má byť”, ak zdarne prebehnú, poskytujú cvičiacemu dostatočné mentálne upokojenie a duševný kľud. A keďže už nie je v strese, jeho dych bude opäť voľnejší a hlbší.
Zhrňujúc sa dá povedať: vždy keď sa jeho vnútorné, mentálne usporiadanie začína skláňať do neprehľadnej situácie bez jasného mentálneho prehľadu a vedenia, cvičiaci spomalí, usporiada svoju vnútornú situáciu a až následne pokračuje ďalej. Dych a jeho autonómne riadenie sa tiež ukľudnia a dostanú do prirodzenosti.
Cvičenia slobodného dychu
Pravdepodobne po prečítaní týchto riadkov o slobodnom dychu nebudete mať úplne 100% istotu, že ste túto tému slobodného dychu pochopili. Je to čiastočne aj tým, že to skutočne nie je dnes rozšírené téma, ku ktorej existuje širšie spoločenské poznanie.
V praxi, alebo na našich kurzoch jogy to je však relatívne ľahko spoznateľné, pochopiteľné a naučiteľné. Väčšinou však už pri prvých snahách o ponechanie prirodzeného rytmu dychu aj počas stresujúcich, či fyzicky náročných situácií cvičiaci zažíva príjemné a potešujúce skúsenosti, pretože sa necíti zvýšeným nasadením, či výzvou drtený ale začína si uvedomovať radosť z nasadenia a takejto “práce”.
Slobodný dych a sloboda vedomia od tela
Skutočne už relatívne zakrátko je pri cvičení možné zažívať istú zvýšenú mieru duševnej slobody napríklad v telesne nie pohodlnej situácie. Napríklad keď nás ťahajú svaly a šlachy.
Odborne je možné hovoriť o istej slobode vedomia od teba, alebo inak o zvýšení schopnosti utvárať aj situácie, ktoré sa predtým javili ako konečné, hraničné. Cvičiaci tak zažíva nárast tvorivej, či presnejšie stvárňujúcej vlastnosti, vedúcej k prekračovaniu doterajších fyzických a vôľových hraníc.
Dych v joge a a bežnom živote
Z toho čo som uviedol v predchádzajúcich dvoch odstavcoch sa asi ľahko dá uvedomiť, že tieto relatívne hlboké duševné dojmy a zážitky, toto uvedomenie si svojich formotvorných schopností, ktoré nie sú celkom limitované fyzickými danosťami človeku zostáva ako dojem aj mimo cvičenia jogy.
Prenos tejto duševnej skúsenosti na bežný život individuálne posilní človeka a podporí tie jeho vlastnosti, ktorými vie formovať život a celkovo vytvárať pekné a harmonické formy v živote. Vo vzťahoch, v motívoch, prejavoch, životných cieľoch a podobne.
Približovanie sa týmto vysokým, ale pre človeka prirodzeným životným métam, a to je už na tomto mieste tohto článku asi zrejmé nejednému čitateľovi, bude mať za následok prirodzene dobrú kvalitu dychu.
V podstate je možné povedať: “Kvalitnejším duševným životom a usporiadanejším nasadením vedomia sme dospeli k lepšej kvalite dychu”. Čo je ale vlastne opak toho, čo v dnešnej modernej (teda prevažne konzumne orientovanej) dobe “visí vo vzduchu”: správne dýchanie pre kvalitnejší a pokojnejší život”.
Krátke zhrnutie na záver
Jedna z možností práce s dychom, ktorá je dnes zvyčajná a rozšírená je, že možné snažiť sa priamymi zásahmi do prirodzeného, terajšieho rytmu dychu, riadením dychu o docielenie lepšieho psychické prežívania a zvýšenie fyzického výkon. Ak to povieme “na tvrdo”: využiť, použiť dych, zasiahnuť do jeho prirodzenosti pre dosiahnutie “svojich” cieľov.
Druhá možnosť, ktorá dnes ešte nie moc známa je, že je možné viac nepriamo, cez vedomejšiu a usporiadanejšiu mentálnu prácu, ktorej spôsob je viac bližší prirodzenosti života podporiť prirodzené hlboké, uvoľnené dýchanie.
V skratke: “od poriadku vo vedomí k prirodzene kvalitnému dychu”. Myšlienková, jasná pozornosť a slobodné vnímanie voči telu vedú k zvýšeniu kvality dychu. Slobodný a hlboký dych je výsledkom kvalitnej duševnej práce.
Ak vás tento úvod do tématiky dychu v joge a živote niečím oslovuje, pozývame vás na naše kurzy jogy, prípadne podujatia s jogovou tématikou, kde sa môžete dozvedieť viac.
