Čo je vlastne joga?

A čo to je tá joga vlastne?

Na otázku “Čo je joga?” existuje, ako na mnohé v živote, odpoveď krátka a rýchla, alebo obsiahlejšia a viac vysvetľujúcejšia. Tých rýchlych a žiaľ nie príliš do hĺbky a k podstate idúcich, je na internete dosť. Takže som sa rozhodol pre odbornejšiu, dotýkajúcu sa filozofického rozmeru života. Z vašej, čitateľskej strany, si tento typ odpovede vyžaduje istý vklad: čas, tvorenie si predstáv a výdrž.

Odmenou vám budú cenné poznatky od odborníka a dobré podnety pre vašu orientáciu v oblasti jogy.

Na úvod zhrnutie – aké typy jogy existujú?

Typy jogy, rôzne formy jogy, ktoré sú dnes na Slovensku známe:

• • Hatha joga a jej jednotlivé jogové pozície – ásany a dychové cvičenia jogy
  • Ashtanga Yoga, alebo aj aštanga joga a “primary series” s dychom udžai
  • Power Yoga (alebo aj powerjoga) a jej dobre známe jogové pozície bojovníci
  • Vinyasa Yoga a jej súvislé jogové sekvencie
  • Hot Yoga (alebo aj hot joga), čo je horúca joga, v zahraničí aj bikram yoga
  • Hormonálna joga, ktorá si nachádza svoje publikum
  • Gravid joga pre tehotné

Vždy znova sa objaví aj:

• • fly yoga (alebo aj antigravity yoga) – cvičenie jogy v zavesených plachtách
  • kundalíni joga s inštruktormi v bielom oblečení
  • tvárová joga, očná joga a podobne

“Joga” znamená vo svojej podstate spájanie

Na otázku, čo je joga, existujú rôzne pohľady. Niektorí si pod tým predstavujú istú formu náboženstva, uctievanie hinduistických bohov. Iní za tým vidia rozvinutejšiu formu strečingu a telesných cvičení. Skutočne tieto dve formy do určitej miery aj existujú a dnes je možné ich nájsť vo svete.

A predsa, keď je to tak ďaleko do histórie ľudstva siahajúci pojem, čo v sebe skrýva?

Čo je skryté v definícii slova joga

Samotné slovo “joga”, v staroindickom jazyku sanskrit všeobecne popisuje činnosť spájania. Toto spájanie by som popísal nasledovne:

Vo svojej hĺbke si každý človek praje spojenie s ľuďmi v jeho okolí, s prírodou a taktiež sa ako individualita zmysluplne začleniť do širšieho rámca života – ducha.

Ešte raz, ale jednoduchšie vyjadrené: každý jednotlivec, jednotlivá duša, sa chce harmonicky spojiť s celkom, teda chce spojiť svoj pozemský život so širším okolím, v ktorom žije, obrazne povedané s kozmom, v ktorom existuje.

Toto spojenie nie je však jednorázové, ale má priebehový charakter, presnejšie je teda označiť to ako spájanie. Takéto harmonické zapojenie sa človeka do života je výsledkom majstrovských schopností a zručností a kladie na človeka nároky po stránke duchovnej, duševnej a aj fyzickej. Majstrovsky zvládnutý život je výsledkom zmysluplného životného snaženia a intenzívneho duševného rozvoja. Spomeňme aspoň zopár týchto duševných vlastností.

7 oblastí duševných kvalít

• schopnosť dať životu zmysluplný obsah
• rozhodnosť a cit pre nasadenie a prácu
• schopnost tvoriť si predstavy nezávisle od telesných pocitov
• záujem o morálne dobro
• logické myslenie slobodné od nálad
• zaujatie osobného stanoviska v dôležitých momentoch
• horlivosť k veľkým výzvam života

Tomuto majstrovstvu teda predchádza istá relatívne intenzívna snaha a školenie. Z tejto perspektívy je teda možné napísať, že každý človek, ktorý sa snaží o zmyslom naplnený život a harmonické spojenie s okolím sa venuje “joge”. A ďalej je možné tiež si všimnúť, že každý, kto si tento cieľ vytýčil, sa určitým spôsobom v niečom rozvíja, cvičí.

Cvičenia jogy v minulosti na Východe

Jogíni v Indii, v dávnej minulosti, taktiež túžili po nájdení a naplnení zmyslu života. Ich vedomie, teda to, aké mali možnosti, čo sa individuálneho myslenia, cítenia a vôle týka, boli iné ako je to u dnešného “západného” človeka. A je to tak z časti dodnes, potvrdí to takmer každý, kto dnes pracuje s Indami – napríklad v IT-oblasti.

Boli a dodnes sú, čo tiež môžem potvrdiť zo svojich niekoľkých dlhších pobytov v Indii, iní, čo sa individuality týka. Pozorný pozorovateľ, alebo antropológ, si ľahko všimne, že:

• neprebehol u nich tak výrazne proces oddelenia sa jednotlivca od skupiny ľudí
• nestratili tak výrazne vnímanie a vzťah k prírode ako celku
• zostala im istá miera uvedomovania si širších, večných súvislostí života

Preto aj ich cieľ nespočíval v obsiahnutí pozemského sveta, ale v rozpustení individuality a spojenie sa s univerzom, Bohom, či vesmírom.

Tento stav má pomenovanie ako samadhi, nirvána, po slovensky splynutie s podstatou sveta. Jogín preto veľmi nevyhľadával svetské lákadlá, ktoré ho oddeľovali od podstaty, jeho vytúženého cieľa. Preto sú aj dnes ešte živé tie veľké tradičné jogové obrazy: jogín ako pustovník a askét, jogín a život v horách, mimo civilizácie, v Himalájach. Jogín a pobyt v tichu a podobne.