Rada by som sa s vami podelila o jeden inšpiratívny príbeh. Niektorí ste ho možno zachytili na našich sociálnych sieťach. Keďže tam mal pozitívnu rezonanciu, odozvy a páčil sa, rada ho pozdieľam i tu. Prajem príjemné čítanie.
„Dnes sa idem stretnúť so svojou učiteľkou jogy, Silvi,“
vraví dnes už 16-ročná Emily svojmu priateľovi. Pred piatimi rokmi si ma našiel cez webovú stránku Emilin dedko a napísal mi mail, že jeho vnučka príde na Slovensko cez prázdniny. Či by som s ňou mohla cvičiť individuálne jogu. Zväčša takéto ponuky veľmi neberiem, nakoľko v lete zvyknem mať voľnejší režim a mám len jogy vonku. Odpísala som dedkovi, že v poriadku, môžeme to skúsiť. Emily mala vtedy 12 rokov a veľmi sa tešila na spoločnú lekciu. Jej babička nás pozorovala, keď mi niečo po anglicky Emily nerozumela, povedala som to jej babičke po slovensky a ona jej to preložila do španielčiny. Takto sme s Emily cvičili celé prázdniny.
O rok prišla opäť na prázdniny a opäť sme spolu cvičili.
Na ďalší rok mi vraví, že začala cvičiť aj doma v Čile a na ďalšie leto som ju zobrala na moju lekciu do Medickej záhrady, kde som ju poprosila, že nech precvičí pozdrav slnku, ako sme sa ho spolu naučili, kľudne i v španielčine, aby sa cítila komfortne. No a potom sa vrátila domov a začala pravidelne cvičiť jogu, lebo sa vraj do nej zamilovala. Dokonca viedla niekoľko lekcií i vo svojej škole. Pozície, ktoré sme sa spolu naučili. Niekde v starom mobile mi ostali fotky, ako sme začínali, ako neskôr zacvičila holubicu či stoj na hlave.
A tak sa z nás stali priateľky
a stretávame sa dodnes, aj s jej dedkom a babičkou. Pred pár dňami sme mali opäť krásne stretnutie. Rozprávali sme sa o aktuálnom živote v Čile, o rôznych témach, kde mi Emily vraví, že mnoho jej spolužiakov je na rôznych antidepresívach, k tomu alkohol, cigarety, káva. Emily mi vraví,
ďakujem Silvia, práve joga ma totiž oslobodila od týchto závislostí a som šťastná.
Tiež som šťastná. Nezvyknem písať takéto dlhé „storky“. Túto som napísala z dvoch dôvodov.
Jedným je,
že aktuálne počas svojho štúdia a odbornej praxe ako psychológ na základných a stredných školách som sa stretla reálne s touto problematikou.
Mladí ľudia nemajú častokrát vzory, ideály, ak ich majú, sú to v prevahe toxické vzory najmä so sociálnych sietí, rôzni influenceri ai.
K tomu sú dnešné deti, mládež taktiež vystavené tlaku doby najmä po výkonnostnej stránke, rôznym ťažkostiam či už v nefunkčných rodinách, cítia sa nevypočuté, zažívajú šikanu, násilie, mávajú úzkosti, depresie, strachy.
Takto by sa dalo pokračovať, popísať celé A4-ky, čím si prechádzajú, v akom stave sa nachádzajú. Kompenzáciu hľadajú veľakrát práve v rôznych návykových látkach, ktoré prerastajú rýchlo do závislostí.
No a druhým dôvodom
prečo som sa s vami s týmto príbehom podelila je, že to má aj svetlú stránku.
Na ceste životom môžeme byť aj pre úplne neznámych ľudí, špeciálne deti, mládež ideálne pozitívnym príkladom, inšpiráciou.
Ako to bolo v tomto príbehu s Emily. Je krásne byť si toho vedomý. Skúste si predstaviť pre koho a v čom by ste mohli byť práve vy inšpiratívnym príkladom. Verím, že ním môžeme byť všetci.
Prajem všetkým krásny deň
S pozdravom
Silvi Wagnerová
